reklama

Nech žije revolta!

Napriek tomu, že od udalostí v Paríži a v celom Francúzsku už ubehol nejaký čas, nedá mi aby som sa k nim nevrátil. Nešlo totiž len o niekoľko tisíc horiacich áut, niekoľko stoviek zatknutých mladistvých výtržníkov, niekoľko desiatok nechápajúcich novinárov a niekoľko spravodlivo rozhorčených jednotlivcov živiacich sa profesionálnou politikou. Podľa môjho názoru sú nepokoje vo francúzskych uliciach pokračovaním vzorca správania, ktorý je hlboko zakotvený v tradícii európskeho politického myslenia a celkovo v radikálne demokratickom dedičstve európskej moderny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Rok 1891, parížske predmestie Clichy (presne to isté, z ktorého sa násilie lavínovite šírilo túto jeseň): v jednej z miestnych kaviarní debatuje skupina mužov a jedna žena. Po chvíli zaplatia a vyjdú na ulicu, kde rozvinú červenú zástavu a pochodujú stredom cestnej dráhy. Pokojný priebeh demonštrácie však trvá iba chvíľu, za krátky čas zasiahne polícia, účastníkov protestného pochodu zatkne, dopraví na najbližšiu policajnú stanicu, vypočuje a len tak (asi pre výstrahu) poriadne zbije. Roztrhnuté obočia, zlomené čeľuste a rebrá, podliatiny a modriny po celom tele. Neskôr sú dvaja zo zatknutých odsúdení na viacročné tresty nútených prác.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 A vtedy to začalo. Parížom a Francúzskom znenazdania otriasla séria útokov (neskôr dostali prívlastok "teroristické"). Dom predsedu súdu, ktorý vyniesol prísne rozsudky vyletí do vzduchu. Streľba na štátnych úradníkov, bomba s kyselinou v budove parížskej burzy. V Le Havre sa objavuje plagát s nasledovným textom: "Vytiahnite nože z vreciek! Rabujte! Zakladajte požiare! Ničte! Rozbíjajte! Nech žije revolta! Nech žijú podpaľači! Smrť vykorisťovateľom!" Časť tejto výzvy som si zvolil za titulok článku, nepripomína aj Vám tón týchto slov text piesne uverejnenej aj v slovenských médiách, v ktorej francúzsky raper s africkými koreňmi spieva o sku...nom Francúzsku, ktoré ich neberie na vedomie, ktoré sa však raz musí prebrať zo spánku. Táto podobnosť "ducha revolty" nie je náhodná. Pre mnohých totiž ostalo horiace auto, alebo kameň, či zápalná fľaša v rukách jediným výrazovým prostriedkom vyjadrenia nesúhlasu. Nesúhlasu, ktorý by si aspoň niekto všimol, nesúhlasu o ktorom by sa začalo rozprávať a nad príčinami ktorého by sa aspoň niekto zamyslel. A tohtoročného októbra sa zamýšľal celý svet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po príklady netreba chodiť ďaleko. Jar 2004 a rómske nepokoje na východe Slovenska: na jednej strane arogancia vládnej moci podopretá stovkami ozbrojených príslušníkov polície a armády. Na tej druhej tí najbiednejší na Slovensku, vyhnanci našich (slovensko-rómskych) spoločných dejín, takmer programovo vytesňovaní na okraj. Kto by sa už dnes zamýšľal nad tým, že ich špinavé osady vznikli počas Slovenského štátu, keď vtedajšia rasistická legislatíva a administratíva "zabezpečila" odsun Rómov z dedín a miest, a práve ona je zodpovedná za vznik osád mimo akejkoľvek infraštruktúry. Kto by sa už dnes zamýšľal nad tým, že komunisti chceli "cigánsku" otázku riešiť len sociálne a de facto plánovali likvidáciu Rómov ako etnika a ich asimiláciu. Preto rozhorčenie tzv. väčšinovej verejnej mienky nad rabovaním supermarketov a lúpežníckymi výčinmi rómskych lúpežníkov, huckaných úžerníkmi a nezodpovednými živlami. Preto rozhorčenie politických špičiek. Hojili si vlastné zlé svedomie, zlé svedomie dedené z generácie na generáciu: nenesieme aj my vinu nad úbohou existenciou našich Rómov?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Budeme si musieť zvyknúť. Otvorili sme sa svetu. Demokracia nie je len otvorený kultúrny a politický diskurz, sú to aj rozbité okná, horiace autá, a občas (ako v Paríži´68) aj barikády a ostré strety so zložkami brachiálnej moci. Demokracia musí v sebe niesť a obsahovať takéto "výkričníky bezmocných," už len preto aby neostala len nejakým pojmom z hodín občianskej výchovy, aby sa nestala instantným volebným rituálom a "povinnou jazdou" technológov moci. Demokraciu musíme žiť, niekedy aj na uliciach, tak ako Paríž v októbri a východné Slovensko minulý rok.

Martin Kalužák

Martin Kalužák

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek hľadajúci sám seba bez ilúzie, že sa toto hľadanie niekedy skončí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu